OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Keby nebolo nešťastných pražských udalostí a Randyho zatknutia, nikdy by nevznikol album ako „Sturm Und Drang“. A kto vie, v akej forme by vlastne LAMB OF GOD v súčasnosti boli. Sú veru životné situácie, kedy jednoducho naplno platí staré známe „všetko zlé je na niečo dobré“ či „čo ťa nezabije, to ťa posilní“.
Nedalo sa nad tým nepremýšľať pri sledovaní koncertu LAMB OF GOD na rakúskom Nova Rocku minulé leto. Lepšiu show som v roku 2015 nevidel. Frontman a jeho kapela, ktorá si naplno užíva, že spolu hrá a robí radosť tisíckam fanúšikov v obrovskom kotli pred sebou. Prekrásny pocit.
Počúvanie ich najnovšieho štúdiového diela je nemenej radostné. V porovnaní s tak trochu stagnujúcim predchodcom „Resolution“ je tu v mnohých ohľadoch urobený výrazný krok vpred. Možno ani nie tak vo zvuku, produkcii či celkovej atmosfére diela. Tu ako keby chceli LAMB OF GOD udržiavať nastolenú líniu a zbytočne neexperimentovať. „Sturm Und Drang“ je album skrývajúci svoju silu v jednotlivých skladbách a najmä v príbehu, ktorý sa za touto nahrávkou skrýva.
Six bars laid across the sky
Four empty walls to fill the time
One careless word, you lose your life
A grave new world awaits inside
(„512“)
V rozhovoroch pred vydaním albumu sa Randy vyjadril, že nepôjde o koncepčné dielo a že ich novinka nebude výlučne o udalostiach v Prahe. Úvodná pecka „Still Echoes“ a klaustrofobický nárez „512“ sú o jeho pocitoch z väzenia. Ďalšie dva kúsky - „Anthropoid“ a „Torches“, ako už možno samotné názvy napovedajú, pojednávajú o výrazných udalostiach v histórii Česka (a Slovenska samozrejme tiež).
Je fascinujúce, aký premýšľavý, zvedavý a rozhľadený chlapík sa môže skrývať za zdanlivo neriadenou punkovou strelou. Randy Blythe, výzorom pre mnohých sporiadaných občanov socka hodná opovrhnutia, buran z amerického juhu, preukázal v období okolo albumu „Sturm Und Drang“ neuveriteľnú mieru intelektuálnej poctivosti a umeleckej precíznosti – počnúc hudbou cez fotografovanie až po jeho biograficky poňaté literárne snaženie.
Veľmi ma baví predstava Randyho, ako komunikuje s Gregom z THE DILLINGER ESCAPE PLAN o skladbe „Torches“. Ako sa rozprávajú o Palachovi, debatujú o Gabčíkovi s Kubišom a prichádzajú k záveru, že takí drsní chlapi ako títo dvaja naši výsadkári, sa už dnes jednoducho nerodia.
Podarila sa aj hosťovačka China z DEFTONES v skladbe „Embers“, je to zaslúžene jeden z vrcholov dosky. Rovnako ako tak trochu kontroverzná „Overlord“ s Randyho melodickým spevom – južanská bluesová atmosféra prerastajúca do devastujúcej thrashovej jazdy. LAMB OF GOD si v roku 2015 vystrihli svoju „One“, aj s prekrásnym klipom ako čerešničkou na torte.
„Sturm Und Drang“ je vynikajúca nahrávka, ktorá potvrdila veľkosť LAMB OF GOD, a aj vďaka silnému príbehu okolo frontmana Randyho je z nich väčšia kapela ako kedykoľvek predtým.
„Sturm Und Drang“ je vynikajúca nahrávka, ktorá potvrdila veľkosť LAMB OF GOD, a aj vďaka silnému príbehu okolo frontmana Randyho je z nich väčšia kapela ako kedykoľvek predtým.
8,5 / 10
D. Randall Blythe
- spev
Mark Morton
- gitara
Willie Adler
- gitara
John Campbell
- basgitara
Chris Adler
- bicie
1. Still Echoes
2. Erase This
3. 512
4. Embers (feat. Chino Moreno)
5. Footprints
6. Overlord
7. Anthropoid
8. Engage The Fear Machine
9. Delusion Pandemic
10. Torches (feat. Greg Puciato)
11. Wine & Piss (bonus track)
12. Nightmare Seeker (The Little Red House) (bonus track)
Lamb Of God (2020)
VII: Sturm Und Drang (2015)
Resolution (2012)
Wrath (2009)
Sacrament (2006)
Ashes Of The Wake (2004)
Terror and Hubris (DVD) (2004)
As The Palaces Burn (2003)
New American Gospel (2000)
Burn The Priest (BURN THE PRIEST) (1998)
Vydáno: 2015
Vydavatel: Nuclear Blast Records
Stopáž: 48:07
Produkce: Josh Wilbur
Studio: NRG Recording Studios, Suburban Soul Studios
Veľmi silná nahrávka, ktorá má neskutočné množstvo energie. Aj po niekoľkých vypočutiach ma Sturm und Drang neomrzelo. K Randymu Blythovi veľkú úctu neprechovávam, ale musím uznať, že jeho vokálny prejav je vskutku veľmi osobitý a zaujímavý. Radosť mi spravili aj pomerne podarené texty. Album neprináša nič prekvapivo originálne, ale je tu Lamb of God štýl dotiahnutý takmer do dokonalosti.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.